A AN B CH D E È EN F G H I J K L M N O ON OU OUN P R S T UI V W Y Z
a Kreyòl ayisyen : /a/
Definition: n. Alfabè. Premye grafèm oswa son e premye vwayèl nan alfabè kreyòl ayisyen an.
English : a : Ex : A dog barks loudly in the yard.
Français : a : Ex : Un chien aboie bruyamment dans la cour.
Español : a: Ej: Un perro ladra fuerte en el patio.
Português : a: Ex: Um cachorro late alto no quintal.
a Kreyòl ayisyen : /a/
Definition:
- [Alfabè] Premye grafèm oswa son e premye vwayèl nan alfabè kreyòl ayisyen an.
- [atik defini] Atik defini, se yon detèminan. Gade a (atik). Gade la (atik) ki se atik defini debaz la. Yo itilize l aprè yon vwayèl oral: a, e, è, i, o, ò, ou; e apre ui tou. Egz: Kaye a chire nèt. Chante a bèl.
- [Vèb oksilyè]. Li make tan fiti nan konjigezon vèb yo. Gade a (oksilyè)
Li se yon kontraksyon pou ap, ava. N a wè demen. (Nou ap wè demen/Nou ava wè demen) - [konjonksyon] Li vle di e, oswa avèk. Lè sa a li sitou yon kontraksyon pou mo avèk oswa ak. Gade a (konjonksyon) Mwen a manman m t ap manje (Mwen ak manman m t ap manje). Mwen t ap danse a manman m (Mwen t ap danse avèk manman m)
- [Konjonksyon] Li vle di e; li kapab yon kontraksyon tou pou ak oswa avèk. Gade a (konjonksyon). Egz: Bisuit a manba
- [prepozisyon] Pozisyon nan tan an. Gade a (prepozisyon) Egz: Tren an ap pati a midi.
- [prepozysyon] Ki montre yon posesyon (Yo itilize fòm sa a sitou nan Nò Ayiti). Egz: Boul a Jak la. Chapo a papa m nan.
- [Akwonim]. "A": senbòl Anpè. Gade Anpè
English : a : Ex : A dog barks loudly in the yard.
Français : a : Ex : Un chien aboie bruyamment dans la cour.
Español : a: Ej: Un perro ladra fuerte en el patio.
Português : a: Ex: Um cachorro late alto no quintal.