A  B CH  D  E  F  G  I  J  K  L  M  N  O  P  R  S  T  V  W  Y  Z

Chòdyè prete pa bouyi pwa di/sèk

Pwovèb #851
  • Siyifikasyon : Chodyè prete a p ap kuit/eklate/pete po pwa sèk yo. "Chodyè k ap kouri a p ap bay pèsonn manje." OSWA "Chodyè/ chodyè prete a p ap gen tan pou kuit manje a." [Pwa pran anpil tan - mèt kay la ap vle chodyè a tounen.]
  • Anglè: The borrowed kettle won't cook/pop/burst the skins on dried beans. “The kettle on the run will feed no one.” OR “The borrowed kettle/cook-pot won't have time to cook the food.” [Beans take a long time - owner will want the pot back.]
  • Fransè: La bouilloire empruntée ne cuit pas, ne fait pas éclater ni ne fait éclater la peau des haricots secs. « La bouilloire en marche ne nourrira personne. » OU « La bouilloire/ marmite empruntée n'aura pas le temps de cuire les aliments. » [Les haricots prennent beaucoup de temps ; le propriétaire voudra récupérer la marmite.]
  • Espayòl: La olla prestada no cocina ni revienta la cáscara de los frijoles secos. «La olla que se está volviendo loca no alimentará a nadie». O «La olla prestada no tendrá tiempo de cocinar la comida». [Los frijoles tardan mucho; el dueño querrá la olla de vuelta].
  • Pòtigè: A chaleira emprestada não cozinha/estoura/rompe as cascas dos feijões secos. "A chaleira na correria não vai alimentar ninguém." OU "A chaleira/ panela emprestada não terá tempo de cozinhar a comida." [O feijão demora muito - o dono vai querer a panela de volta.]

Check out this video from @creole101 #creole101
...

Tradiksyon & definisyon

Anglè, Fransè, Espayòl, Pòtigè. Anpil egzanp fraz. Sinonim. Omonim. Ekpresyon popilè.

...

Ti liv Reina pou timoun

Gade bèl ti liv Sa mwen kapab fè ak men m nan nan plizyè lang...
Plis ke 25 000 antre nan bazdone a. Mizajou detanzantan!